Tento rok si musíme vybrať medzi bruselskou a maďarskou cestou: buď sa vydáme po bruselskej ceste, ktorá vedie k vojne a úsporným opatreniam, alebo po maďarskej ceste, ktorá prinesie mier a hospodársky rozvoj – povedal predseda vlády Viktor Orbán v pondelok na medzinárodnej tlačovej konferencii. Čo to však znamená v praxi? Na túto otázku odpovedal Máté Kocsis, predseda parlamentného klubu Fideszu. Podľa Kocsisa maďarská vláda teraz „vkladá palicu medzi špice kolies” v otázke vojnových príprav, teda ak zostane táto vláda, sa veľké európske vojnové plány nebudú môcť rozvinúť. Kocsis v online relácii s názvom Hodina pravdy tým reagoval na vyjadrenie ukrajinského premiéra, podľa ktorého by Ukrajina v nasledujúcich desiatich rokoch potrebovala na svoje fungovanie 800 miliárd dolárov, a to bez započítania obranných výdavkov. Práve to odmieta Orbánova vláda – inými slovami, maďarské peniaze by mohli byť posielané na Ukrajinu len vtedy, ak by po aprílových parlamentných voľbách zvíťazila strana Tisza vedená Péterom Magyarom.

Podľa Kocsisa by vláda Tiszy bola bábkovou vládou, a preto nie je náhodou, že polovica európskej elity – od predsedníčky Európskej komisie až po lídra najväčšej frakcie – pracuje na tom, aby v Maďarsku došlo k zmene vlády a k moci sa dostal Péter Magyar, pretože v takom prípade by sa ich scenár mohol uskutočniť bez prekážok. Predseda parlamentného klubu Fideszu tvrdí, že je jasné, kto sa zhromažďuje okolo strany Tisza: ľavičiari, ktorí už dlho nevládli, ktorí mali dobré pozície v predchádzajúcich ľavicových vládach, no za posledných 15 rokov sa politicky neposunuli vpred. A „kde by sa chceli vrátiť a pomstiť”, ak nie v tieni strany Tisza, ktorá je ľavicovým zoskupením a nemôže byť ničím iným, pretože jej program je ľavicový a jej odborníci sú ľavičiari – upozorňuje politik. Na poznámku, že sympatizanti strany Tisza medzi sebou hlasujú o tom, ktorých politikov Fideszu by zavreli do väzenia, Máté Kocsis reagoval slovami, že existujú komunistické tradície a jednou z nich je väznenie. „Toto sú komunisti a veria, že ľudí treba zatvárať do väzenia. To je komunistický reflex” – povedal a dodal: „u takýchto ľudí neexistuje diskusia, existuje väzenie”.

Poučenie je jasné: o našom osude by sa nemalo rozhodovať v Bruseli. „Bruselská cesta” by znamenala podriadenosť, vojnovú logiku a ďalšie úsporné opatrenia, pričom ľavicová opozícia by tomu ochotne asistovala a vzdala by sa presadzovania národných záujmov. Riešením je teda iba dôsledná ochrana suverenity: povedať nie cudzím scenárom, zachovať mier a naše peniaze. Nie je to ideologická otázka, ale rozumné rozhodnutie o budúcnosti – o tom, kto bude krajinu riadiť: my sami, alebo iní namiesto nás.