Americký prezident, Donald Trump podľa Bogára už vo svojej inauguračnej reči zdôraznil, že na rozdiel od svojho predchodcu má dobré vzťahy s ruským i čínskym prezidentom a považoval by za dôležité aj trojstranné stretnutie. Toto povzbudivé vyhlásenie jednoznačne naznačilo, že americký prezident považuje za možnú, ba vyslovene až žiaducu dlhodobú strategickú spoluprácu, v dôsledku ktorej by sa kľúčovým prvkom svetového mocenského systému stalo „impérium trojice” zložené z USA, Číny a Ruska. Za uplynulých deväť mesiacov však tento „novorodenec” neuzrel svetlo sveta, hoci práve súčasný svet by presne takúto stabilitu prinášajúcu formáciu veľmi potreboval.

Zánik Západu

Storočie amerického impéria sa totiž blíži k svojmu neodvratnému koncu; keďže päť predchádzajúcich impérií moderného Západu sa rozpadlo približne po sto rokoch, rovnaký osud zrejme čaká aj americké svetové impérium. Naplnenie takéhoto osudu sa však mohlo udiať aj skôr, lebo pred potenciálnym impériom USA–Čína–Rusko existoval iný pokus o trojstrannú svetovládu. Išlo o eurázijskú spoluprácu medzi štvrtým nemeckým impériom (vydávajúcim sa za Európsku úniu), Ruskom a Čínou. Vznik a zosilnenie tohto zoskupenia predstavovalo pre americké impérium tak vážnu hrozbu, že sa snažilo všetko urobiť na jeho zničenie. Ukrajina je v tomto kontexte len vojenskou platformou, ktorá vďaka svojmu geopolitickému postaveniu umožnila americkému impériu viesť strategický útok namierený proti Rusku, maskovaný ako ukrajinsko-ruský konflikt. A hoci sa mu podarilo do istej miery rozbiť rusko-európske vzťahy a vážne narušiť aj väzby medzi Európou a Čínou, táto intervencia zároveň ešte viac zosilnila prepojenie Číny a Ruska, čo predstavuje pre americké impérium aspoň rovnako veľké riziko, ako by bol vznik prvého impéria trojice.

Prehra Ameriky

V skutočnosti Amerika v tomto konflikte, vedenom predovšetkým proti Rusku, utrpela porážku, čo americký prezident s veľkou pravdepodobnosťou priznal počas rokovaní s ruským prezidentom na Aljaške. Zároveň, ako podnikateľ, ponúkol spoluprácu založenú na delení a „využití” sfér vplyvu vo svete vrátane Európy. Odvtedy sa však zdá, že silnie ďalšia imperiálna konštrukcia trojice, ktorú podporuje mocenská štruktúra Európskej únie.

Nebezpečné plány

Z narastajúceho chaosu sa začína vynárať obraz alternatívneho „trojitého” impéria, ktorého geostrategickým základom je možnosť roztrhnutia Ruska. Podstatou tejto stratégie je predpoklad, že Rusko je zničiteľné a rozdeliteľné. Európska časť by tvorila Veľkú Európu od Atlantiku po Ural, Čína by sa „odmenila” ázijskou časťou a tretím prvkom by logicky zostalo americké impérium. Z toho jasne vyplýva, že tento plán má zmysel len za predpokladu, že existuje reálna stratégia na zničenie Ruska. Táto otázka je však svojou povahou nezodpovedateľná: ide o jednu z dvoch svetových jadrových veľmocí. Predpoklad jej zničiteľnosti je preto odôvodnený len vtedy, ak je možné vylúčiť jej odvetu použitím jadrových zbraní. O tom, či sa to dá vylúčiť, zatiaľ nič konkrétne nevieme.

Je tu koniec sveta?

„Z toho všetkého je pomerne jasné, že sa blížime k najnebezpečnejšiemu kritickému bodu pre existenciu sveta. Deštruktívna svetová sila, ktorá ho spôsobuje, sa zatiaľ politicky korektne nedá pomenovať, ale blíži sa čas, keď sa svet bude musieť rozhodnúť: zostane pri politickej korektnosti, a zanikne, alebo zozbiera všetku odvahu a túto ‚neexistujúcu‘ silu nazve pravým menom. Veľa šťastia!” – uzatvára svoj článok László Bogár.