Podľa Úradu na ochranu suverenity sa pokusy o zasahovanie proti Maďarsku uskutočňujú koordinovane a na tieto účely sa využívajú komunikačné, právne, hospodárske a politické nástroje. Medzi prvky kampane patrili klebety o údajnej prítomnosti „maďarskej špionážnej siete” v Zakarpatsku, falošné tvrdenia o jeho „okupácii”, ako aj šírenie tvrdení, že Maďarsko slúži ruským záujmom. Cieľ Bruselu sa od začiatku vojny nezmenil: prinútiť Maďarsko prispôsobiť sa politickému smerovaniu Európskej komisie a vzdať sa svojej zahraničnopolitickej a energetickej suverenity.

Ukrajinské vedenie a samotný ukrajinský prezident považovali za najúčinnejší nástroj nátlaku voči Maďarsku sabotáž dodávok ropy z Ruska. Podľa uniknutých dokumentov amerických tajných služieb Volodymyr Zelenskyj vo februári 2023 na internom rokovaní so svojím zástupcom navrhol vyhodiť do vzduchu ropovod Družba, pretože takto by bolo možné „zlikvidovať priemysel maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý je silne závislý od ruskej ropy”. Odvtedy sú zo strany Ukrajiny hrozby o zničení ropného tranzitu pravidelné, pričom sa aktivovali aj politické nátlakové organizácie s väzbami na Ukrajinu. V uplynulých rokoch systematicky lobovali v Bruseli za zákaz používania fosílnych palív z Ruska a zároveň  v snahe dosiahnutia tohto cieľa vyvíjali nátlak na členské štáty. V posledných rokoch vzrástol ich vplyv na rozhodovanie EÚ a ich požiadavky boli následne začlenené do sankčných balíkov proti Rusku.

Útok na ropovod Družba 22. augusta ešte viac zvýšil tento tlak. Médiá financované z transatlantických fondov a programov Európskej komisie propagovali jednotný názor, ktorý legitimizoval ukrajinský postoj a ignoroval suverénne maďarské rozhodovanie. Útok na ropovod mal dvojitý cieľ: spôsobiť skutočné škody v zásobovaní ropou Maďarska a Slovenska a zároveň presadzovať ukrajinské záujmy na rôznych sociálnych platformách. Zo zahraničia financovaní aktéri tak koordinovane a propagandisticky vnášajú ukrajinský postoj do maďarskej verejnej diskusie.

Podľa Úradu na ochranu suverenity je cieľom útokov proti maďarskej vláde to, aby Maďarsko podporilo vstup Ukrajiny do EÚ. Chcú dosiahnuť, aby sa postoj Orbánovej vlády – odmietajúci členstvo Ukrajiny v EÚ – pred maďarskou verejnosťou javil ako morálne neospravedlniteľný. Tým by sa maďarský postoj stal nelegitímnym a poskytol by politickú výhodu vo volebnej kampani maďarským stranám, ktoré sú podporovateľmi Kyjeva a Bruselu, predovšetkým strane Tisza vedenou Péterom Magyarom. Podľa Úradu na ochranu suverenity sa takéto zásahy v posledných rokoch opakovane vyskytovali, pričom ich plánovanie a precíznosť vykonania poukazujú na spravodajské zázemie, a preto proti nim maďarské orgány musia dôsledne zasahovať.