Lánczi pripomína, že pred vypuknutím druhej svetovej vojny mnohí varovali pred hrozbou červených a hnedých diktatúr. Medzi nimi aj Friedrich August von Hayek, ktorý vo svojej knihe z roku 1939 označil centrálne plánovanie za predizbu totalitarizmu. Keď sa pozrieme na návrh rozpočtu Európskej komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej, toto varovanie je dnes aktuálnejšie než kedykoľvek predtým. Brusel sa aj naďalej drží zeleno-červenej ideológie, presadzuje zelenú transformáciu, zakázal by dovoz lacného ruského plynu a ropy, zrušil by priame platby európskym poľnohospodárom a prijatím Ukrajiny by zaplavil Európu nekvalitným obilím produkovaným americkými a západoeurópskymi korporáciami.

Bruselská elita realizuje tento plán s plným vedomím, že v dôsledku neho zbankrotujú európski farmári, robotníci prídu o prácu a európski občania budú ešte chudobnejší. Ide o centralizáciu podobného rozsahu, akú zaviedol Stalinov Sovietsky zväz, čo viedlo ku globálnej katastrofe. Paralelu medzi Bruselom a Moskvou možno nájsť aj v tom, že komisia Ursuly von der Leyenovej považuje národné, jazykové, historické a náboženské špecifiká – inými slovami kultúru európskych národov – za prekážku pokroku, ktorú treba odstrániť, rovnako ako Stalinova administratíva. Podobne ako komunistické plánované hospodárstvo, aj tento ekonomický experiment je odsúdený na neúspech a náklady by znášali členské štáty prostredníctvom spoločného zadlžovania. A ako odpoveď na nevyhnutné zlyhania príde recept v podobe ešte väčšieho zadlžovania – tak ako teraz chce Brusel donútiť členské štáty k ďalšiemu čerpaniu úverov na splácanie neúspešného programu RePowerEU.

A ako každému totalitnému projektu, ani tomuto európskemu federálnemu megaprojektu nechýba ideológia. Okrem červeno-zelených hesiel mu budú slúžiť aj woke ideológia a ľubovoľne interpretovaný „právny štát” na umlčanie nesúhlasných názorov. Výplaty z centralizovaného rozpočtu EÚ budú podmienené dodržiavaním „právneho štátu”. Zo spôsobu, akým Brusel zaobchádza s krajinami V4 či Rumunskom, dobre vieme, čo to znamená: ak v Poľsku štátne zložky „upravia” verejnoprávnu televíziu do „správneho” smeru, je to v poriadku. Ak je v Rumunsku z volieb vylúčený víťaz prvého kola prezidentských volieb, aj to je v poriadku. No ak sa maďarská vláda či i len pokúsi dať rodičom možnosť ochrániť svoje deti pred všadeprítomnou LGBTI propagandou, okamžite sa volá po zásahu a sankciách proti krajine.

„Na záver máme ale aj dobrú správu. Z návrhu rozpočtu Európskej komisie nič nebude. Skrachoval už pri prezentovaní, pretože ani globalistické vlády, ktoré majú neobmedzenú podporu medzinárodných ľavicových médií, si nemôžu dovoliť až takto zradiť záujmy svojich voličov” – uzatvára svoj článok Lánczi, ktorý ale dodáva, že ak nebudeme ostražití, Brusel svoj diabolský plán nakoniec predsa len uskutoční.