Medzinárodný prieskum verejnej mienky, ktorý bol vypracovaný na objednávku Inštitútu pre ochranu suverenity, v dvadsiatich siedmich európskych krajinách mapoval postoje voličov k vplyvu cudzích štátov, k pokusom o zasahovanie do volieb, k stranám slúžiacim záujmom cudzích mocností a k politickým nátlakovým organizáciám financovaným zo zahraničia. Podľa výsledkov prieskumu Slovensko ukazuje v mnohých ohľadoch pozoruhodný obraz.

Na otázku, či sa za posledných päť rokov uskutočnil pokus o zahraničný zásah do volieb, odpovedalo kladne 59 percent slovenských respondentov. Tento podiel zhruba zodpovedá európskemu priemeru (61 %) a naznačuje, že väčšina slovenskej spoločnosti problém vníma, no nepovažuje ho za mimoriadne závažný. Pre porovnanie: v Rumunsku a Srbsku zaznamenalo zásah viac ako osemdesiat percent, v Bulharsku takmer osemdesiat percent respondentov. Podľa prieskumu sa však väčšina Európy najviac neobáva ruského vplyvu. Kým takmer 80 percent opýtaných vyjadrilo obavy z amerického vplyvu, ruského sa obáva iba 54 percent. V tomto ukazovateli predbehli Rusov dokonca aj Nemci, Francúzi, Briti a Číňania.

Oveľa výraznejšie rozdiely sú evidentné pri slovenských politických stranách. Až 85 percent Slovákov si myslí, že v krajine existuje politická formácia, ktorá pôsobí v súlade so zahraničnými záujmami. Tým sa Slovensko dostalo na popredné priečky: predbehlo ho len Bulharsko (91 %) a Srbsko (89 %). Európsky priemer je len 68 percent, čo jasne ukazuje, že slovenská verejnosť je mimoriadne kritická voči nezávislosti niektorých politických strán. Tento údaj je obzvlášť významný, pretože naznačuje, že široká verejnosť cíti, že manévrovací priestor národnej politiky je výrazne obmedzený vonkajšími faktormi. Zatiaľ čo voliči vládnych strán sú presvedčení, že Progresívne Slovensko a jemu podobné opozičné strany sú agentmi Washingtonu a Bruselu, opozícia tvrdí, že najväčšia vládna strana, Smer, je agentom Moskvy.

Pokiaľ ide o mimovládne organizácie financované zo zahraničia, dôveruje im 48,9 percenta respondentov, zatiaľ čo 50,9 percenta im nedôveruje. To je o niečo lepší pomer než vo viacerých stredoeurópskych a východoeurópskych krajinách, napríklad v Maďarsku, kde nedôvera dosahuje 65 percent. V európskom porovnaní patrí Slovensko do stredného pásma, keďže na kontinente celkovo odmieta zahraničím financované NGO 59 percent ľudí.

Na základe troch hlavných ukazovateľov Slovensko vykazuje osobitý obraz. Na jednej strane sa pri vnímaní volebných zásahov nevymyká z priemeru. Na druhej strane pocit prítomnosti politických strán slúžiacich cudzím záujmom je jeden z najsilnejších v Európe. Pokiaľ ide o NGO, spoločnosť je rozdelená: takmer rovnako veľa ľudí im dôveruje, ako im nedôveruje, čo naznačuje, že v tejto otázke neexistuje jednoznačný konsenzus.

Čo to znamená pre Slovensko? Celkový obraz prieskumu ukazuje, že slovenská spoločnosť citlivo reaguje na otázku zahraničného politického vplyvu, najmä pokiaľ ide o politické strany. Zároveň to znamená aj to, že legitimita slovenskej politickej elity je vo veľkej miere závislá od toho, ako dokáže autenticky zastupovať slovenské národné záujmy.